Modlitba v prvom týždni obmedzení
V: Nové obdobie plné obmedzení potrebujeme začať vďačnosťou vo viere. Lebo všetko, čo sa vo svete deje, Boh vie použiť pre naše dobro a spásu. Nijaké zlo nie je väčšie ako láska nášho Boha. On je náš Otec!
Preto prvý týždeň obmedzení prežívajme vo vďačnosti za tento dar. Za dar času, ktorý môžeme venovať milovanému Bohu. Za dar utrpenia, ktorým môžeme pomáhať k záchrane sveta. Dar pokory, ktorým uznávame Božiu zvrchovanosť a svoju podriadenosť. Za dar múdrosti, ktorý, vyznávame, že čo je v očiach sveta múdre, je pred Bohom hlúposťou, čo je silné, je u Boha slabé...
Svoje modlitby začnime modlitbou Otče náš.
Po spoločnej modlitbe pokračuje:V: Otecko! Milujem ťa. Vlastne chcem len teba... Prijmem všetko z tvojich rúk, všetko čo chceš. Tvoja vôľa... Otecko, prosím o chlieb na dnes, čo mi práve treba. Musím a chcem odpustiť. Tatko, urob, aby som nepodliehal zlu. O: Amen.
Všetci sa chvíľku modlia v tichu.V: Milosrdný Bože, ty sa zľutúvaš nad svojimi služobníkmi, keď sú v tiesni, a vždy vyslyšíš ich prosby; ďakujeme ti za tvoje dobrodenia a prosíme ťa, chráň nás i naďalej od každého zla, aby sme ti stále slúžili s radostným srdcom. Skrze Krista, nášho Pána. O: Amen.
V: Pozrime sa do dejín spásy, ako sa správali veľkí ľudia viery v časoch najväčšieho ohrozenia. Traja mládenci v ohnivej peci.
Lektor sa postaví a prednesie stať Dan 3, 8 – 45.L: Čítanie z knihy proroka Daniela
Hneď v tú hodinu prišli chaldejskí mužovia a udali Židov. Vraveli kráľovi Nabuchodonozorovi: „Kráľu, ži naveky! Ty, kráľu, vydal si nariadenie, aby každý človek, ktorý začuje zvuk rohu, flauty, citary, sambuky, harfy, symfónie a rozličných hudobných nástrojov, padol a klaňal sa zlatej soche. Kto by však nepadol a neklaňal by sa, hodia ho do rozpálenej pece. Sú tu však júdski mužovia, ktorých si postavil nad roboty babylonskej provincie, Sidrach, Misach a Abdenago, a títo mužovia, kráľu, opovrhli tvojím nariadením, tvojich bohov si nectia a zlatej soche, ktorú si postavil, sa neklaňajú.“ Nato rozhnevaný a nazlostený Nabuchodonozor rozkázal priviesť Sidracha, Misacha a Abdenaga a hneď ich aj priviedli pred kráľa. Kráľ Nabuchodonozor im povedal: „Je to pravda, Sidrach, Misach a Abdenago, že si nectíte mojich bohov a neklaniate sa zlatej soche, ktorú som postavil? Nuž ste teraz ochotní, v tú hodinu, keď počujete zvuk rohu, flauty, citary, sambuky, harfy, symfónie a rozličných hudobných nástrojov, padnúť a klaňať sa soche, ktorú som urobil? Ak sa nebudete klaňať, v tú hodinu vás hodia do rozpálenej pece a ktorý je to boh, čo vás vytrhne z mojej ruky?“
Sidrach, Misach a Abdenago odpovedali kráľovi Nabuchodonozorovi: „Na toto ti nemusíme nič odpovedať. Či nás náš Boh, ktorého si ctíme, môže vytrhnúť z rozpálenej pece a z tvojich rúk, kráľu, oslobodiť nás, a či nie, vedz, kráľu, že tvojich bohov si nectíme a zlatej soche, ktorú si postavil, sa neklaniame!“ Vtedy Nabuchodonozor skypel zlosťou, tvár sa mu znetvorila pre Sidracha, Misacha a Abdenaga a rozkázal, aby pec rozpálili sedem ráz viac, než ju obyčajne rozpaľovali. A mocným chlapom zo svojho vojska rozkázal, aby Sidracha, Misacha a Abdenaga poviazali a hodili do rozpálenej pece. Tých mužov teda naskutku poviazali a v plášťoch, s turbanmi, v obuvi a v šatách hodili do rozpálenej pece. Pretože kráľov príkaz súril a pec bola príliš rozpálená, plameň ohňa zabil chlapov, ktorí (do nej) hádzali Sidracha, Misacha a Abdenaga. Títo traja mužovia však, Sidrach, Misach a Abdenago, padli poviazaní do rozpálenej pece.
Prechádzali sa uprostred plameňov, chválili Boha a dobrorečili Pánovi. Azariáš však stál a modlil sa. Otvoril uprostred ohňa ústa a hovoril:
„Zvelebený si, Pane, Bože našich otcov, a chválitebný a tvoje meno je slávne naveky. Pretože si spravodlivý vo všetkom, čo si urobil, všetky tvoje diela sú pravdivé, tvoje cesty sú priame a všetky tvoje rozsudky spravodlivé. Vykonal si pravdivé súdy vo všetkom, čo si priviedol na nás a na Jeruzalem, sväté mesto našich otcov, veď si to previedol v pravde a spravodlivosti pre naše hriechy. Lebo sme zhrešili a prestúpili zákon, keď sme odpadli od teba a hrešili vo všetkom; nepočúvali a nezachovávali sme tvoje príkazy, ani sme nerobili, ako si nám prikázal, aby sa nám dobre vodilo. Všetko, čo si na nás priviedol, všetko, čo si nám urobil, urobil si spravodlivým rozsudkom: vydal si nás do rúk zlostných nepriateľov a najpodlejších hriešnikov, nespravodlivému a na celej zemi najhoršiemu kráľovi. Teraz však nemôžeme otvoriť ústa: sme na hanbu a potupu tvojim sluhom a tým, čo ťa ctia.
Pre svoje meno nevydávaj nás na večnosť a nezrušuj svoju zmluvu! A neodnímaj od nás svoje milosrdenstvo pre Abraháma, svojho miláčika, pre Izáka, svojho sluhu, a pre Izraela, svojho svätca, ktorým si prisľúbil, že rozmnožíš ich semä sťa hviezdy na nebi a piesok, čo je na brehu mora.
Pretože sme ostali menší, Pane, ako všetky národy a sme dnes uponížení pre svoje hriechy na celej zemi. Nateraz niet kniežaťa ani proroka, ani vodcu, ani celopalu, ani obety, ani darov, ani kadidla, ani miesta pre prvotiny pred tebou, aby sme našli milosť. Ale so skrúšenou dušou a poníženým duchom nech dosiahneme prijatie!
Ako pri obetách baranov a býkov a desaťtisícov tučných baránkov, takou nech je dnes pred tebou naša obeta, nech je milá tebe, veď nedôjdu hanby tí, ktorí dúfajú v teba! Teraz ťa však nasledujeme celým srdcom, bojíme sa ťa a hľadáme tvoju tvár. Nezahanbuj nás, ale nalož s nami podľa svojej krotkosti a podľa množstva svojho milosrdenstva! A vysloboď nás svojimi zázrakmi, získaj, Pane, slávu svojmu menu! Nech sa hanbia všetci, čo preukazujú zlo tvojim sluhom, nech ich zahanbí všetka tvoja moc a ich sila nech je pošliapaná! Nech vedia, že ty, Pane, si jediný Boh a si slávny po celom zemskom okruhu.“
Nasledujúce verše (Dan 3, 52 – 56), alebo aspoň refrén, môžete zaspievať na spôsob responzória. Nápev (hoci s iným textom) nájdete na youtube.
L: Chvála ti a sláva naveky
O: Chvála ti a sláva naveky
L: Zvelebený si, Pane, Bože našich otcov, chválitebný, slávny a vyvýšený naveky.
O: Chvála ti a sláva naveky
L: Zvelebené je tvoje slávne sväté meno, chválitebné a vyvýšené naveky.
O: Chvála ti a sláva naveky
L: Zvelebený si v chráme svojej svätej slávy, chválitebný a preslávený naveky.
O: Chvála ti a sláva naveky
L: Zvelebený si na tróne svojho kráľovstva, chválitebný a vyvýšený naveky.
O: Chvála ti a sláva naveky
L: Zvelebený si, čo hľadíš do priepasti a tróniš nad cherubmi, chválitebný a vyvýšený naveky.
O: Chvála ti a sláva naveky
L: Zvelebený si na nebeskej oblohe a chválitebný a slávny naveky.
Teraz sa spolu opäť pomodlite Otče náš. Potom nasleduje uvedenie do čítania z Knihy kroník (2 Krn 20, 1 – 23).
V: Počúvajme, čo urobil kráľ Jozafat, keď mesto ohrozovali Moabčania a Amončania.
L: Čítanie z Druhej knihy kroník
Potom prišli Moabčania, Amončania a s nimi niektorí z Meunejcov do boja proti Jozafatovi. Prišli (ľudia) a oznámili Jozafatovi: „Veľký zástup prišiel proti tebe spoza mora, z Aramejska. Hľa, už sú v Asasontamare!“ To je Engadi. Jozafat sa preľakol. Rozhodol sa obrátiť na Pána a vyhlásil v celom Júdsku pôst. Júdovci sa zhromaždili uprosovať Pána. Aj zo všetkých júdskych miest prišli uprosovať Pána. Jozafat stál v zhromaždení Júdovcov a Jeruzalemčanov v Pánovom dome pred novým nádvorím a hovoril: „Pane, Bože našich otcov, nie ty si Boh na nebi a panovník nad všetkými kráľovstvami národov?! V tvojej ruke je sila a moc a nik sa nemôže k tebe postaviť. A nevyhnal si ty, náš Bože, národy tejto krajiny pred svojím ľudom, Izraelom, a nedal si ju navždy potomkom svojho priateľa Abraháma?! Usadili sa v nej a postavili v nej tebe, tvojmu menu, svätyňu s úmyslom: »Ak doľahne na nás nešťastie, trestajúci meč, mor alebo hlad, postavíme sa pred tento dom a pred tvoju tvár – veď v tomto dome je tvoje meno –, budeme vo svojej úzkosti volať k tebe a ty nás vypočuješ a zachrániš.« A teraz, hľa, Amončania, Moabčania a horali zo Seiru, cez ktorých si Izraelitom nedovolil prejsť, keď vychádzali z egyptskej krajiny, ale vyhli im, aby ich nezničili,hľa, títo sa nám odplácajú, lebo nás prichádzajú vyhnať z tvojho imania, ktoré si dal nám. Bože náš, nebudeš ich súdiť? Veď my nemáme sily proti tomuto veľkému zástupu, ktorý prichádza proti nám, a sami nevieme, čo si počať, ale iba k tebe obraciame svoj zrak.“ A všetci Júdovci stáli pred Pánom, aj ich maličkí, ich ženy a synovia.
Vtedy na Jahaziela, syna Zachariáša, syna Banaiáša, syna Jehiela, syna Mataniáša, levitu z Asafových synov, zostúpil uprostred zhromaždenia Pánov duch a hovoril: „Dávajte pozor, všetci Júdovci a obyvatelia Jeruzalema, i kráľ Jozafat: Toto vám hovorí Pán: Vy sa nebojte a nestrachujte pred týmto veľkým zástupom, lebo ten boj nie je váš, ale Boží! Zajtra tiahnite dolu proti nim! Oni budú vystupovať po svahu Sis. Stretnete ich na kraji údolia, pred rovinou Jeruel. Vašou úlohou nebude bojovať. Pevne sa postavte a pozerajte sa na pomoc, ktorú vám poskytne Pán. Júda a Jeruzalem, nebojte sa a nestrachujte sa! Zajtra im vyjdite naproti a Pán bude s vami!“ Nato sa Jozafat sklonil tvárou na zem a všetci Júdovci a obyvatelia Jeruzalema padli pred Pánom na tvár, aby sa klaňali Pánovi, a leviti z Kaátových synov a z Koreových synov vstali a veľmi veľkým hlasom chválili Pána, Izraelovho Boha.
Včasráno vstali a vyšli na púšť Tekue. Keď vychádzali, Jozafat sa postavil a povedal: „Počúvajte, Júdovci a obyvatelia Jeruzalema! Verte v Pána, svojho Boha, a bude sa vám dariť!“ oradil sa s ľudom a rozhodol, aby Pánovi speváci a oslavovatelia kráčali v posvätnej ozdobe pred ozbrojencami a aby hovorili: „Oslavujte Pána, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.“ A v čase, keď začali plesať a oslavovať, obrátil Pán proti Amončanom, Moabčanom a horalom zo Seiru postriežky, ktoré išli proti Júdovi, a porazili ich. Amončania a Moabčania sa totiž postavili proti obyvateľom pohoria Seir, aby ich pobili a vyhubili, a keď boli hotoví s obyvateľmi Seiru, pomáhali si vzájomne sa ničiť.
Opäť pomodlite Otče náš. Potom nasleduje uvededenie do čítania z Apoštola (1 Sol 5, 14 – 23).
V: O vďačnosti ako samozrejmosti pre kresťanov hovorí svätý Pavol.
L: Čítanie z Prvého listu Solúnčanom
Vyzývame vás, bratia: napomínajte neporiadnych, posmeľujte malomyseľných, ujímajte sa slabých, ku všetkým buďte zhovievaví! Dajte si pozor, aby sa nik nikomu neodplácal zlým za zlé, ale vždy sa usilujte o dobro medzi sebou i voči všetkým! Ustavične sa radujte! Bez prestania sa modlite, pri všetkom vzdávajte vďaky, lebo to je Božia vôľa v Kristovi Ježišovi pre vás! Ducha neuhášajte, proroctvami nepohŕdajte! Ale všetko skúmajte a čo je dobré, toho sa držte! Chráňte sa zla v akejkoľvek podobe!
Sám Boh pokoja nech vás celých posvätí, aby sa zachoval váš duch neporušený a duša i telo bez úhony, keď príde náš Pán Ježiš Kristus.
Zaspievajte pieseň Ó, láska, nádej spása (JKS 278, všetky tri slohy). Potom sa spolu pomodlite Otče náš. Po ňom nasleduje úkon kajúcnosti.
V: Spytovanie svedomia a vyznanie svojich zlyhaní reptaním, šomraním, hnevom, spoliehaním sa na seba, nehľadaním Božej pomoci... Ako pomôcka nech poslúžia čítané texty Písma, kde môžeme porovnať postoje biblických postáv so svojimi.
Po chvíľke tichého uvažovania...
V: Zmiluj sa nad nami, Pane. O: Lebo sme sa prehrešili proti tebe.
V: Ukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo. O: A daj nám svoju spásu.
V: Nech sa zmiluje nad nami všemohúci Boh, nech nám hriechy odpustí a privedie nás do večného života. O: Amen.
V: Počúvajme Ježišove slová a prosme o rast našej dôvery nebeskému Otcovi.
Lektor stojac prednesie evanjeliovú stať Lk 12, 22 – 31.
V: Pán Ježiš hovorí:
Nebuďte ustarostení o život, čo budete jesť, ani o telo, čo si oblečiete. Veď život je viac ako jedlo a telo viac ako odev. Pozrite sa na havrany: Nesejú, ani nežnú, nemajú ani komoru ani stodolu, a Boh ich živí. A vy ste o koľko viac ako vtáky! A kto z vás si môže starosťami pridať čo len lakeť k svojmu životu? Ak teda nemôžete ani to najmenšie, čo sa tak staráte o to ostatné? Pozrite sa na ľalie, ako rastú: nepracujú, nepradú; a hovorím vám: Ani Šalamún sa v celej svojej sláve neobliekal tak ako jediná z nich. Keď teda Boh takto oblieka rastlinu, ktorá je dnes na poli a zajtra ju hodia do pece, o čo skôr vás, vy maloverní?! Ani vy sa nezháňajte, čo budete jesť alebo čo budete piť, a nebuďte ustarostení! Veď toto všetko zháňajú ľudia tohto sveta. Váš Otec predsa vie, že toto potrebujete. Ale hľadajte jeho kráľovstvo a toto dostanete navyše.
Nasledujú vaše vlastné prosby o pomoc, formulované s dôverou v lásku Otca.
V: Po každej volajme: Otecko, milujeme ťa a dôverujeme ti.
V: Opäť volajme k Nebeskému Otcovi:
O: Otče náš...
V: Poďakujme Pánovi za Pannu Máriu. Ona sa počatím Božieho Syna ocitla priamo v ohrození života. A predsa dôverovala Božej vôli. Ona dobre vie, čo je to neistá budúcnosť. Môžeme jej dôverovať, že nás bude sprevádzať.
O: Zdravas Mária...
Zakončite piesňou Mária, ochrana (JKS 344).
Text: MK
